Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Hronská Dúbrava - oficiálna stránka obce

História obce

História obce Hronská Dúbrava

V roku 2010 uplynulo už 622 rokov, čo sa prvýkrát v zachovaných archívnych dokumentoch spomína Hronská Dúbrava. Prvá zmienka o obci sa spomína v roku 1388. Pôvodní obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a páleniu dreveného uhlia. Pritom v 30 rokoch 20 storočia sa pri zemných úpravách železničnej trate v H.Dúbrave našiel bronzový oštep, chronologicky určený strednou dobou bronzovou 1500 – 700 rokov pred našim letopočtom.Je uložený vo fonde archeologie v Martine.
Pre vstup HD do písaných dejín je dôležité potvrdenie uvedenia majetkov šášovského panstva. Je ako súčasť listiny, pojednávajúcej a zachytávajúcej text donácie Žigmunda z februára 1388 a náležitostí uvedenia do majetkov šášovského hradného panstva, nevynímajúc osád v údolí Hrona a priľahlých oblastí: Tr.Hora s mýtnou stanicou /Tornaua/,Kľačany/Kelechen/,Ladno/Leden/,Jalná/Gelna/. Ide tu o prvú zistiteľnú písomnú zmienku.Osada Besserech ako osada HD je v potvrdení písaná medzi Ladnom a Jalnou. Osady pravdopodobne vznikli skôr ako je v písomných zbierkach .
Dúbrava bola obcou , patriacou v roku 1424 Šášovu a vtedy kráľ Zigmund daroval šášovské panstvo kráľovnej Barbore. Keď 1490 bolo šášovské panstvo znova kúpené Dócoivcami uvádza sa medzi inými i osada Bešeňov.
Od 1721 sa objavuje názov Dúbrava odráža to zmenu sídla z údolia Hrona do vyššie položených miest. V práci Mateja Bella je uvádzaná mapa .V nej je osada situovaná pod označením Dubrava r. 1742. Zmeny sídiel obcí môžu súvisieť s Belenovskýn vyčíňaním , tým sa stala táto časť komunikačnou spojnicou v rámci protihabsburských povstaní. Šášovské panstvo sa dostalo v 17. storočí do držby Lipaiovcov., malo hodnotu 60 000 zlotých. Panstvo sa zaradilo do správy štátu a tak zostalo do pol. 19 storočia. O tom nás informuje urbár šášovského panstva z r. 1665.
Prvé rodiny v Bešeňove boli Breznický,Gajdoš,Krivý,Sitár,Potočný,Gašpar,Zajac.,
1745 bol vykazovaný prvý richtár spoločný pre Jalnú,horná Tr.Hora Ján Forgáč. Tieto usadlosti mali i spoločný mlyn, z ktorého rovnakým podielom si delili príjmy.Dane pre vrchnosť činili 200 zlotých. Fare a učiteľovi sa dávalo ¼ z desiatku úrody.Zaťažovali ich ešte spoločné a vojenské dane.Robili sa polnohospodárske práce , drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia./ 9 grajciarov na jednu siahu dreva/.Prvá komasácia a súpis lesov a pozemkov sa udial v 70 rokoch 19 storočia, súpis a týkal Baranovskej, Jamy, Bučiny, Bukoviny,Pod Hájom, Dolinky,Do dolných Kmeťov. V r.1799 žiadali občania Dúbravy postavenie mlyna.v roku 1801 sa rozhodlo o jeho postavení.Až v roku 1849 sa dozvedáme o jeho postavení.
V 70 rokoch 19 st. smerovala zmena sídla na miesta pôvodného osídlenia v dolnej časti obce. Od roku 1940 sa vyriešil problém názvu oboch obcí H.Breznica a Dúbrava. Rozvoj obce začal budovaním žel a komunikačnej siete Zvolen Vrútky, Levice , prevádzka začala 1896 a žel úzkorozchodnej 1870- 1873 do B.Štiavnice.
Správne záležitosti obce riadil volený richtár a obecné zastupiteľstvo. V r. 1916-1918 funkciu richtára starostu zastával Jozef Beňo,1922-1923 Jozef Barcík,1924-1927 Ján Žbirka, notariál bol na Jalnej od r1905 v Piteľovej, 1928 v Trnavej Hore, služobný úrad bol vo Sv.Kríži,od r. 1875, od 1928 sme boli začlenený do pod kremnický okres až do júna 1960.
V dolnej časti obce vznikla škola 1896. V novej budove od r.1912 učil učiteľ Dendelín,od roku 1920 Pavol Marko- učil 32 rokov,od 1952 Konštattn Kasa, a po ňom učitelia Martincovci , a Kirchsner. V hornej časti hlavne Mikuláš Spišiak.
Z dokumentov Učiteľstva školského inšpektoriáti kremnického z roku 1933, sa píše :
Pôvodní obyvatelia boli drevorubačmi. Svoje domčeky postavili na temeni kopca. Okolo obydlia kolčovaním premieňali lesy na oráčiny, dnes už využité. Nie je možno vidieť zo žiadnej obce. Povozom dosiaľ bola prístupná len s námahou od železničnej stanice Hronská Breznica, ktorá je vybudovaná na katastre tejto obce. Automobil tu bol prvý raz v roku 1931. Pre ťažký prístup usadzuje sa obyvateľstvo okolo železničnej stanice, kde podľa ústneho podania obec pôvodne stála. V chotári tejto obce vchádza Hron do kremnického okresu. Školu má od roku 1840. Obyvatelia sú roľníkmi, robotníkmi, a železničnými zamestnancami.
Toľko z dokumentov Učiteľstva školského inšpektoriáti kremnického z roku 1933, vydal Ján Bornemisza.
Škola bola štátna – od roku 1901 sa učilo slovensky , v roku 1918 v nej bolo 40 žiakov, 1932 – 44 žiakov
Elektizácia v Hronskej Dúbrave po roku 1919 v okolí žel.stanice.
Pred rokom 1919 k.ú.HD tvorilo 76 ha ornej pôdy, 40 ha lúk,61 ha pasienok, 291 ha lesa, 38 ha neužitkovej pôdy.
V období rakúskouhorskej monarchie, išli naši predkovia na dolnú zem,alebo sa zamestnali na žel.stanici, drevosklade, kamenolome/založený 1926/, bol tu mäsiar,obuvník,benzínová stanica,kováč, menší hotel,3 hostince.Časť toho dávala do prenájmu rodina Pázmanová.
V hornej časti obce celé obdobie nastáva problém s vodou hlavne v rokoch 1936. 1908 sa postavila nová zvonica./richtár Andrej Dúbravský/.1929 starosta Ondrej Dúbravský, poštmajster Jouja boli na mimisterstve školstva za to aby stanica, dolná obec bola pomenovaná Dúbrava. Dňa 5.5.1940 sa obec premenovala na Dúbravu.Výnosom SNR 1945 sa začala obec menovať Hronská Dúbrava.Naše okolie obce má bohatú tradíciu i v roku 1919 kde tu bojovala Maďarská armáda ale veľmi významné sú boje za 2 sv. Vojny čo si obec pripomína v udalostiach SNP. V hornej časti obce bolo JRD a zamestnávalo celú radu našich občanov.
Cez žel. Stanicu Hronská Dúbrava prechádzali a boli uvítaní i prezidenti Masaryk, Beneš a i Gotwald.
Spomeniem občanov h činných v športe,v kulture, verejnom živote: Pavol Marko,Ondrej , Jozef Dúbravský, Jouja, Pázmán , Rusko,v Kirhoff, Lihotská,Jozef, Štefan Mikula, V SNP spomíname na Štefana Beňu,Jána Ivana,Miloša Marku, Jozefa Kirhoffa,Štefana Birmona, Júliusa Remiaša , Jána Moravčíka, po vojne Miloša Marku, Hnaupeka , Spišiaka Molnára
V práci pre obec spomíname a ďakujeme : Jozef Mikula, Ondrej Pastierovič, Pavol, Jozef Dúbravský, Jozef Ivan, Eduard Straka, Jozef Michňa , Jozef Chlebničan,Ján Barcík, Július Remiaš, Mária Mikulová, Margita Kubišová, Martin Rusko, Peter Parobok, Ján Maďar, Ján Moravanský.Elena Urbanová, Jozef Hanzel, Bernard Murgaš, Ondrej Birmon,treba spomenúť kultúrnikov Andrej Sokolíka, Zuzanu Lackovú, Máriu Vavrovú, Máriu Mikulovú, treba poďakovať za prácu i Milanovi Renčovi, Miloslavovi Škriniarovi, Ladislavovi Suchému,Jozefovi Oravcovi, Anne Oravcovej, Márii Hanovskej , Antonovi Magulovi, Kataríne Kubíkovej , Margite Barancovej , Petrovi Barcíkovi, a mnohým iným občanom, ktorí podali pomocnú ruku obci.

Erb a zástava obce

 

 


 


Úvodná stránka